Kakúo smo brejóne žágal

Pink an njega zaga
Pink an njega zaga
Sandro Zorza, Pink, gorz Gorénjega Koncá, nan je povíedeu kakúo so brejóne žagal tan u host.
Du Dolénjin Marsíne je paršlá pot líeta 1957, an tle u te Gorénjin še dvíe líeta potlé.
Zauój tegá smo se múorli prevídat an púno rečí narést samí sebé.
Če sej míelo potríebo kakíh posébnih rečéh ki se ih níe moglúo parnést doz Lóga na harbát, níe blúo káka ku rokave zavihnít, lepúa popensát an začét díelat.

Mi te mládi, kar smo se oženíl, smo múorli matrimonjál kámbro napráft: pot, pastéjo, armár an armerón, žgabéle an púno krat tud uráta an ókna.
Narpríat so kórli kostánjovi brejóni.
Usáka družína je míela káke lepé kostánje za nuc kar j bla potríeba.
Takúo, kar j korlo, se ih je usíeklo ovóštne lune. Potlé narbúj velíko díelo j blua vežágat brejone uonz njih. Níeso usí znal túole díelat. Jest san se navádu od negá stárega.

Spárvič sej múorlo napráft impalkadúro go nad kostánjovo tájo. Jest san se lúožu gor na impalkadúro, pa druzi trijé možjé dolzdol.
I kóru žagón.
Tel naš žagón smo ga storlí prít taz Francje. Francusk žagon níe iméu nasóde. Ih je nardíu Dójac uonz oríehovega lesú.
Jest san daržú žagón z tístin krajan ki ima samúo dvía ročíce, pa ti druzi trijé možjé z tin drúzin krajan: dan na désno, drúg na čempárno, te tréč pa tu sret.
Zúok stístin krájan žagón íma šest ročíc. Ta dva skrájan sta daržála ročíco od zúna an adnó od znótra; pa tist tu sretú je uláču te dvía ráune ročíce. Jest níesan žágu; san samúo ulíeku gorprúot zagón an badú de púode ráuno kar j šú doluón. Ti drúzi trijé so pa ulíekli doluón an žágal.
Jest san uéku: - tákuo j dobró.
Al pa, če níe šlúa dobró: - buj na désno uléč; al búj na čempárno uléč -; takúo kj kórlo.
Ciela zaga
Ciela zaga
Nasot s sest rocic
Nasot s sest rocic
Dan nasot
Dan nasot
Žagón j múoru bít lepúa nabrúsen an zobjé usí uglíhani, al málo al vič odpárti. Če líes, ki sej žágalo, je bíu tard, zobjé so bli málo odpárti; pa če líes j bíu buj mehán, zobjé so bli buj odpárti, čené je špalílo mása.

Je bla velíka fadíja, zakí sej žágalo ure an ure, cíeu dan.
Kar usí brejoni so bli odžagani, sej pa múorlo pensát za ih prenést damu.
Tála j bla šelé buj fadíja, zak kostánji so bli dópod vasjó; gónad vasjó na ráste kostánj.
Samúo adán brejón je pesú skor an quintál.
Smo ložlí jópo go na glávo, smo nabásal brejón go na harbát, antá gouón.
Ajej, ki táj smo prežagal an preneslí!
Potlé usák sam z brejónmi smo nardíl podé, pastíeje, móbilne, usé kar je kórlo.

So bli drúgi cájti; smo se pomál nímar te tegá.
J blúo lepúa!
Nino Specogna

Realizzazione della pagina Ruben Specogna

Questo sito, realizzato e finanziato interamente dai soci, é completamente independente ed amatoriale.
Chiunque puó collaborare e fornire testi e immagini a proprio nome e a patto di rispettare le regole che trovate alla pagina della policy.
Dedichiamo il sito a tutti i valligiani vicini e lontani di Pulfero, San Pietro al Natisone, Savogna, Stregna, Grimacco, San Leonardo, Drenchia, Prepotto e di tutte le frazioni e i paesi.

www.vallidelnatisone.org
© 2000 - 2009 Associazione Lintver
via Ponteacco, 35 - 33049 San Pietro al Natisone - Udine
tel. +39 0432 727185 - info [at] lintver [dot] it